Prvé jarné lúče cítim v kostiach už dlhšiu dobu, no nenašiel sa ešte nikto, kto by ma bral vážne. Deje sa so mnou niečo veľmi zvláštne a neopísateľné. Všetko je spôsobené naklonením slnečnej energie konečne na moju stranu. Čítať ďalej… »

   Pod vplyvom čarovného nápoja sa opäť raz vraciam domov. Po rokoch sme sa stretli ako penzisti, aby sme zaspomínali. V podstate sa veru nič nezmenilo, také isté tváre, len o čosi viac vrások na čele, tie isté neriešiteľné problémy a koniec koncov aj intrigy Čítať ďalej… »

   Verím v to, že silou ľudskej vôle a vierou ľudia dokážu veľmi veľa. Niekto verí v boha, iný v satana. Niekto v modré nebo, nekonečnú lásku a ja verím v sám seba. Každodenne dokážeme ovplyvňovať seba, svoje okolie a zároveň byť ovplyvnený niekým, alebo niečím. Čítať ďalej… »

   Je sobotné ráno, vonku treští najväčšia zima a ja si čítam nikdy neuverejnené príbehy neznámeho spisovateľa. Slnko mi svieti do tváre cez zamrznuté okno a ja premýšľam nad životom. Ocitol som sa na starej lesnej cestičke. Navôkol len chlad, samota a plno snehu. Čítať ďalej… »

   Čo ďalej, čo mám robiť? Častá otázka mojej mysle. Môj neustály strach z tieňov ? Ľuďom sa prestáva páčiť môj pohľad na svet – moje cítenie. Nočná mora hlbokých nocí, alebo krutá realita nevšedných dní? Možno horor bláznivého spisovateľa. Čítať ďalej… »

   Nechceme nastavovať druhú tvár pri pohľade do zrkadla pravdy, aby sme samého seba presvedčili o lepšej osobnosti. Lesklý odraz priamo do duše, sa nás snaží opojiť a hovorí opak. Klamstvo. Klameme samých seba. Len preto, aby sme aspoň v očiach svojich boli krajší, lepší, Čítať ďalej… »

   Smutný opar klesol na zem a vo mne vyvoláva neurčitý pocit. Nálada sa zmenila. V ušiach hrajú pomalé, ťahavé, melancholické melódie dávnych spomienok. Všetko tak rýchlo ubieha a ja sedím bez príčiny na kresle. Čítať ďalej… »