Pretože, teraz už na nič nie je čas. Všetko uniklo, odišlo a stratilo sa kamsi do neznáma. “Nič už nie je také aké bolo predtým”. Pretože som to tak mala rada. Ty, tvoj dych, tvoja vôňa, tvoje telo, oči, celé tvoje ja, je už kdesi v neznáme. Čítať ďalej… »

   Poznáš ten pocit, keď ti niekto ublíži a ty nemáš čas ani šancu mu to vrátiť? Dokonca ani nijak zareagovať! Hoci by si tak veľmi chcel… A potom chodíš po ulici a máš chuť aj ty niekomu ublížiť. Len tak. Pretože aj on to spravil „len tak“. Čítať ďalej… »

   Mnohokrát, hľadiac na ľudí okolo seba, žasnem nad ich správaním. Prečo robia to, čo robia? Prečo sa v určitých situáciách zachovajú tak ako sa zachovajú? A prečo aj ja často krát robím toľko pre seba neskôr nepochopiteľných vecí? Prečo…? Čítať ďalej… »

   Idúc po ulici, zachytávajúc obdivné pohľady mužov a aj tie závistlivé od žien, spokojne prejdem cez cestu, pretože mi zastavilo prvé auto, ktoré by iného možno za iných okolností aj zrazilo a vychutnám si pohľad do najbližšieho výkladu. Čítať ďalej… »

   Určite sa aj vám stáva, že z času na čas máte pocit, že život je neznesiteľný. Odrazu sa na vás dovalili všetky problémy, dokonca aj tie o ktorých ste ešte pred týždňom ani len netušili, že by vôbec mohli existovať. A ako naschvál, aj vaši najbližší majú práve Čítať ďalej… »

   Zavri oči a snívaj. Nechaj sa unášať predstavami, vedia byť skutočne reálne, uvidíš…

   Dieťa v náručí svojej matky, malé, bezbranné a predsa tak odvážne, plačúce aj rozosmiate. Je to tak krásne… Prichádza druhá šanca Čítať ďalej… »

   Musím otvoriť oči, musím sa prebrať a vstať. Už svitá ďalší deň… No skutočne len svitá, veď za oknom je ešte tma. Pri tomto pohľade ma vždy pochytí myšlienka: „tmavé rána sú časom zločinu“. Ani poriadne neviem kto ju kedy vyslovil, alebo kde som ju počula, Čítať ďalej… »