Eduardo
Edo bol správny chlapík,
práve takých svet potrebuje viacej.
Spoznal som ho počas ročnej práce v nočnom bare.
Ja som umýval poháre v bare,
on umýval taniere v kuchyni.
Občas som pomáhal s miešanými coctailami
a on vypomáhal kuchárovi.
“Plato Criolo Edy!”
Bol to veľký človek a chlap.
Na hlave mal večne naleštenú plešinu,
neviem či to mal také od prírody
alebo si dal len na tom záležať a holil si ju každý deň.
A často si trhal fúzy pinzetou,
vraj sa mu zatáčali späť pod kožu.
No o tom som počul prvýkrát.
Emigroval z Kuby a dostal sa až sem na malé Slovensko.
Čo robil tam, som sa nikdy nedozvedel,
ani kde sa túlal po svete.
Vlastne bližšie som ho vôbec nepoznal.
Cítil som len to, že niečo na tej bytosti je iné.
Aj keď som sním nikdy neprehodil vela slov,
lebo po slovensky poriadne ani nevedel,
Ako Miyagi?”,”Mako Edo, Mako”
viem, že ten človek mal veľké srdce.
A nehovorím to len preto,
že mi vždy nechal dobré jedlo,
nemal problém mi spraviť sváču,
a ukrojiť kus banánového tiramisu.
“Miyagi papat”
Správny chlapík.
No ľudia ho tam nemali moc radi,
skorej sa povyšovali
a jemu patrične dávali na javo,
že je tu len hosť, čierny hosť.
Aké dostaneš také vráť.
“Vete para pingo todos!”
Keď zle platili, vraj bral chlast,
no nikdy mu to nedokázali.
Ani sa mu nečudujem,
každý to robil v tých podmienkách…
Ku koncu roka som po 11 mesiacoch prácu barbecka zabalil.
Chcel som sa len rozlúčiť.
A on, ten Edo z Kuby s veľkým srdcom,
ktorý mi pomáhal, a na oplátku som pomáhal ja jemu.
Ten Edo, pre ktorého nekončil deň o jedenástej večer.
Ale pokračoval do rána pri kubánskej hudbe.
Páčili sa mu veľké, ženy ako on bol aj veľký chlap.
Ten samí Edo v čiernom tričku “Robím to 12x denne”,
pod čiernou kožou Kubánca, v bielej zástere,
čo lúbil naše pivo.
Vysral sa na to,
pochopil, že ľudia si tu veľmi nepomáhajú.
A vlastne to tu za veľa aj tak nestojí.
Zdrhol preč,
deň pred Vianocami.
Na samotné Vianoce o ňom už nikto nič nepočul.
Nedvíhal telefóny, do roboty neprišiel…
Dúfam, že si len zobral na tú dlhú cestu
aspoň kartón Havana rumu.
A že mu vystačil aspoň po to Taliansko,
kde ho vraj chytili a skončil v base.
Edo je silný chlapík a zvládne to.
A potom sa dostane tam, kam sa vybral.
“Edo díky! i kolibríky!, divé bíky!
a gumené medvedíky!, malinkiki…
Autor: Patrick Gireth
