Ľudia ma majú radi
Neviem si to vysvetliť, skoro ako človek
stále nad tým rozmýšlam,
prečo ma vlastne ľudia majú radi.
Je zaujímavé, že ľudia ma berú aj keď ma poznajú menej,
deň, týňdeň, mesiac…
Barbora, Lucia, …
Ale volajú mi a prídu za mnou aj ľudia,
čo ma poznajú dlhšie.
Oľga, Norika, Dominika,…
Nechápem.
Nie som ničím vynimočný,
nič extra, nič neobviklé.
Aj tak mi dôverujú, usmejú sa na mňa,
vymenia pár slov a veria mi.
Čím som si to zaslúžil, že sa ľudia takto správajú ku mne.
Soňa.
Moja jedína pravá láska, čo sa rozprchla.
Čím som si to zaslúžil, že sa ľudia bavia so mnou.
Zuzka, Katka, Dáša,…
Nezabudnuteľné kamarátky.
Pripádám si ako neskutočný šťastlivec,
že mám okolo seba ľudí, ktorí do mňa vkladajú kúsok dôvery.
Som skoro ako alah pre moslimov.
No stále neviem, čím to je.
Som len zbabelá ovečka,
človek bez srdca,
bez citov
chrapúň, imbecil, hajzel…
Aj tak si moje srdce získa to vaše.
Aj tak vám ďakujem za dôveru, úsmev a pochopenie.
Aj tak to nikdy nepochopím, prečo je to práve tak.
Danka, Janka, Miša, Natália, Ivana, Nikola, Diana,…
Autor: Patrick Gireth
