Umelci o 19:30
Obyčajný večer v stredu večer som si pomyslel,
premíéra česko-slovenského filmu to ale úplne zmenila.
Plná sála osobností, hercov, producentov, režisérov a iných umelcov,
striebristé odlesky fotoaparátov,
všetky kreslá zaplnené osobnosťami.
Premíera.
Po filme nás čakala recepcia v malom - útlom bare na rohu Zelenej ulice.
Po odovzdaní vstupenky sme nevedeli čo nás čaká…
Chvíľku bolo plno, potom prázdnejšie,
dve fľaše červeného padli rýchlejšie ako sme čakali,
smotánka všade okolo nás, pseudo-umelci pomyslel som si.
Len pritakávali, prikivovali, naškrobené úsmevy
a ja som kontroval pohár za pohár s mojim,
minulým, terajším a aj budúcim kolegom, kamarátom, spolužiakom…
Len opodiaľ, sedel unudený, skutočný umelec.
Asi meter od nás. Pán herec!
“19:30 dopiť a ideme domov…”
Naznačil, že spoločnost mu nevyhovuje a radšej by sedel pri nás.
Pán Gabula, vedel čo robí.
Ostatní to samozrejme nepochopili,
a my opodial sme dojedali ďalší tanier švédského stola,
dopíjali ďaľšie víno a…
…a všetci si priali byť mladí ako my,
nepoškrvení ako my a sedieť s nami, aj pán Gabula…
Neskúsení, plní zážitkov, nápadov sme pili pohár za pohárom,
bleskom nás snímali,
snívali sme o tom ako raz budeme umelcami,
ako nás budú všetci obdivovať…
A nakoniec sme odišli, pardón - utiekli bez zaplatenia,
ako naozajstní umelci,
so smiechom na srdci, s úsmevom na duši
po dvoch flašiach vína,
v nálade, v dobrej, neuveriteľnej dobrej nálade…
Páni umelci…
Budúci umelci…
Autor: Patrick Gireth
