Po ťažkých prebdených nociach v práci,
v baroch tretej cenovej a nočnými prechádzkami
starým mestom tackajúc sa po veľa pivách
a veľa slivkách a iných veľa liehových destilátoch
som konečne po dlhom, veľmi dlhom čase
zas raz sám doma. Sumarizujem predošlé obdobie,
snažím sa spomenúť na všetky nové známosti
no mená sa mi vytrácajú, aj okolnosti za akých sme sa spoznali
a ostávajú len kalné obrysi tvárí.
Sú dve hodiny v noci
a ja namiesto dobrého spánku tukám prstami do písmen
a namiesto dobre chladeného piva,
ktoré mi ostalo ešte s posledného vébečka som si povedal:
“nechám aspoň jeden deň odýchnuť mojej pečeni”
a práve dopíjam politer nízkotučného kravského mlieka
s piatimi lyžičkami kakaa. “Ja a mlieko?”, neuveriteľné.
A tak sa mi v triezvej hlave prelínajú predošlé večery
a ľudia, miesta a bary, nové známosti.
Zrazu zvoní telefón. Dve hodiny v noci.
“Ahoj ujo, ako sa máš?” 
Stará známosť.
Sporadicky odpovedám.
Ako dobre, že sa ozval konečne niekto na koho meno si aj spomeniem.
Dohodli sme sa na rannej káve a posedení, ja skladám.
Je úžasné že na vás ľudia myslia aj o druhej v noci
a májú toľko odvahy vám zavolať v noci,
chcú vás počuť, pozhovárať sa
a pozvať vás ráno na kávu.

Autor: Patrick Gireth

Dal som sľub sám sebe,
že nenechám nič na náhodu.
Ček raz príde na to o čom je život,
čo chcú ženy, koľko treba vypiť vína,
ako píliť drevo a fúkať do trúbky.

Našiel som v sebe to, čo hľadá každý muž,
no nie každý to nájde
a aj keď nájde nie každý sa tým riadi,
a to že sa tým riadi neznamená, že to dosiahne
viem o pekelnom šťastí, ktoré ma obklopuje.

 Preto sa riadim tajnými znameniami
a zmyslami
a určite viem, že ma dovedú do víťazného konca.
Naplnený poznaním spoznávam o čom je šťastie,
život, ženy a víno…

Autor: Patrick Gireth

…sa skrýva pri mesačnom svite,
keď dvaja mladí ľudia bez zábran
bez hanby a s chuťou žiť
oblečený tak ako ich stvorili
spolu skáču do temnej zátoky.

Pocit eufórie, radosti a šťastia
v nich vyvoláva neobmedzený pocit voľnosti,
pri ktorom aj hviezdy padajú
aby si mohli želať tie najtajnejšie prosby
a oni si aj tak nič neželajú.

…sa skrýva v každom z nás
keď dvaja mladí ľudia bez zábran
bez hanby a s chuťou žiť
oblečený tak ako ich stvorili
spolu ležia pod jednou prikrývkou.

Prečo by si mali niečo priať,
veď sú naplnení šťastím a slobodou,
sledujú slzy svätého vavrinca
a dotváraju akt nesmrteľnosti
ponorený do šera tmavej zátoky.

Autor: Patrick Gireth

   Pod vplyvom čarovného nápoja sa opäť raz vraciam domov. Po rokoch sme sa stretli ako penzisti, aby sme zaspomínali. V podstate sa veru nič nezmenilo, také isté tváre, len o čosi viac vrások na čele, tie isté neriešiteľné problémy a koniec koncov aj intrigy Čítať ďalej… »

Vypočuj si pesničku, ktorú som náhodne našiel v cudzej fonotéke. Zanecháva vo mne silné pocity a skús vyjadriť svoj názor čo pri nej cítiš, o čom myslíš, že je… 

Čítať ďalej… »

   Posledné kvapky bieleho rumu práve padli do priehľadného pohára, aby aspoň trošku spláchli žial, ktorý sa pomaly blíži po dvoch rokoch nádeje. Človek chce aspoň na chvílu zabudnúť na to čo prežíl a veriť v niečo, čo neexistuje. Nič mu nezostáva, len prázdne miesto Čítať ďalej… »

   Pretože, teraz už na nič nie je čas. Všetko uniklo, odišlo a stratilo sa kamsi do neznáma. “Nič už nie je také aké bolo predtým”. Pretože som to tak mala rada. Ty, tvoj dych, tvoja vôňa, tvoje telo, oči, celé tvoje ja, je už kdesi v neznáme. Čítať ďalej… »